Print this post Print this post

Prečo rasa nie je sociálny konštrukt

Leonardo da Vinci,Study of a skull, between 1510 and 1511

Leonardo da Vinci, štúdia lebky, medzi rokmi 1510 a 1511.

2,727 words

English original here

Rasový realizmus je jedným z duchovných základov bieleho nacionalizmu. Rasový realizmus je téza, že rasové odlišnosti sú objektívnymi faktami prírody, ktoré existovali už pred ľudským vedomím, ľudskou spoločnosťou a dokonca samotnou ľudskou rasou – pretože odlišné druhy a poddruhy existovali skôr, než sa objavilo ľudstvo. 

Prírodu je potrebné chápať v protiklade ku konvenciám – akými sú ľudské jazyky a zákony – ktoré neexistujú nezávisle od ľudského vedomia a spoločnosti.

Rasové odlišnosti ako objektívne fakty prírody nemožno bezpečne ignorovať. Rovnako nemôžu byť rasové odlišnosti transformované jednoduchou zmenou právnych alebo jazykových konvencií. Konvencie môžu zmeniť rasovú realitu iba vtedy, ak vedú človeka k opatreniam, ktoré zmenia samotnú prírodu. Napríklad v prípade, ak zavedieme eugenické alebo dysgenické stimuly, zmeníme tak gény budúcich generácií.

Opakom rasového realizmu je myšlienka “sociálnej konštrukcie rasy”, ktorá tvrdí, že rasové odlišnosti nie sú objektívnymi faktami, ale skôr zdieľanými spoločenskými konvenciami, ktoré sa môžu meniť čas od času a z miesta na miesto podobne ako jazyky alebo zvyky pri stolovaní.

Idea sociálnej konštrukcie rasy je jedným z intelektuálnych základov rasového egalitarizmu, pretože ak je rasa spoločensky vykonštruovaná, potom to platí i pre rasovú nerovnosť. To nám ponúka možnosť nahradiť rasovú nerovnosť s rovnosťou prostredníctvom jednoduchej zmeny spoločenských konvencií, akými sú zákony a jazyk.

Základ rasového realizmu

Negro from a painting attributed to Annibale Carracci, ca. 1580s

Černoška na maľbe pripisovanej Annibalovi Carracimu, cca 80-te roky 16. stor.

Základom rasového realizmu je zmyslová skúsenosť. Rôzne rasy a subrasy vyzerajú odlišne. Rasovo zmiešané deti sa líšia od čistých vzorov. Dokonca rasy, ktoré na prvý pohľad vyzerajú podobne – ako napr. austrálski aborigéni a čierni Afričania – sa pri bližšom skúmaní javia odlišne. Starostlivý pozorovateľ si ich nepomýli. Rasové odlišnosti nie sú iba záležitosťou “farby pleti”, ale tiež morfológie a správania, ktoré možno empiricky pozorovať.[1]

Všimnite si, že netvrdím, že rasový realizmus je založený na vede. Ľudia si boli vedomí rasových odlišností dlho predtým, než vznikla veda. Veda, ktorá vysvetľuje pozorovateľné rasové odlišnosti, prišla až neskôr. Navyše vedecké teórie sú verifikovateľné alebo falzifikovateľné na základe ich schopnosti vysvetliť pozorované rasové odlišnosti. Pozorovateľné rasové odlišnosti sú preto alfou a omegou rasovej vedy. Z toho dôvodu je základom rasového realizmu zmyslová skúsenosť, nie vedecké teoretizovanie.

Je tiež dôležité si uvedomiť, že rasový realizmus je štandardná, rozumná pozícia celého ľudstva. Pozorujeme odlišnosti medzi rasami, subrasami a hybridmi – či už ide o ľudí alebo nie – predtým, než sa naučíme slová, ktorými ich klasifikujeme a predtým, než vytvoríme teórie, ktoré ich vysvetlia.

Spomínam si živo na moju prvú skúsenosť s nebielym: čašníkom v reštauračnom vlakovom vozni. Mal som vtedy 4 alebo 5 rokov. Zaujal ma predovšetkým kontrast medzi farbou jeho zadnej a prednej časti ruky. Keď odišiel, opýtal som sa mojej mami, čo som to vlastne videl a tá mi vysvetlila, že nešlo o belocha, ktorý stmavol, ale o odlišný druh človeka nazývaného “černoch”. Ale odlišnosti som mohol vidieť už predtým, než som sa oboznámil s názvom a vysvetlením. V skutočnosti som žiadal vysvetlenie, pretože som videl odlišnosti. Moja mama a ja sme určite nevykonštruovali odlišnosti, ktoré boli všetkým zrejmé.

Vzhľadom k tomu, že rasový realizmus je štandardnou pozíciou zdravého rozumu, zástancovia sociálneho konštruktivizmu musia pre svoje tvrdenie ponúknuť argumenty. V tejto eseji budem kritizovať štyri argumenty v prospech sociálnej konštrukcie rasy, ktoré charakterizujem nasledovne:

(1) argument zo spoločenskej konštrukcie vo všeobecnosti.
(2) argument z meniacich sa rasových klasifikácii.
(3) argument z kontinua.
(4) argument z mlčania vedy.

Nejde o vyčerpávajúci zoznam, ani sa nejedná o “odborný” prieskum a kritiku.[2] Tieto argumenty som zvolil jednoducho z toho dôvodu, že sa s nimi bežne stretávame v konvenčným online diskusiách. Mojim záverom je, že spoločenská konštrukcia rasy je sama o sebe spoločenským konštruktom odhaľujúcim politickú agendu a mocenské vzťahy, ktoré stoja za sociálnym konštruktivizmom.

1. Spoločenská konštrukcia poznania vo všeobecnosti

Wild Men and Wild Pigs, illustration from, Le Livre et le vraye hystoire du bon roy Alixandre, France 1420

Divokí muži a divoké prasatá, ilustrácia z Le Livre et le vraye hystoire du bon roy Alixandre, Francúzsko 1420

Jedným z argumentov pre spoločenskú konštrukciu rasy je jednoduchá dedukcia zo všeobecnej tézy, že “každé poznanie je spoločensky vykonštruované”. Táto filozofická pozícia o vzťahu medzi mysľou a realitou zastáva stanovisko, že neexistuje žiaden správny výklad akéhokoľvek aspektu reality, ale skôr pluralita rovnako platných vysvetlení, ktoré sú podmienené náhodnými okolnosťami odlišných komunít. Napríklad tu máme vedecké vysvetlenie pôvodu druhov a potom biblické. Obe sú produktom odlišných komunít a neexistuje neutrálny postoj alebo kritérium, ktoré nám umožní tvrdiť, že jeden prístup je lepší alebo pravdivejší ako druhý.

Som presvedčený, že tento druh relativizmu je sám o sebe filozoficky nekoherentný.[3]. Zlyháva tiež i ako ospravedlnenie spoločenskej konštrukcie rasy, pretože v istom zmysle dokazuje príliš mnoho. Pokiaľ je všetko sociálnym konštruktom, potom koncepty strácajú všetok prospech. Spoločenská konštrukcia dáva zmysel jedine v prípade, ak je tu protikladný termín, menovite objektívne prírodné fakty.

Ale ak je všetko sociálnym konštruktom, potom si musíme položiť otázku: je sociálny konštrukt rasy viac podobný sociálnemu konštruktu peňazí alebo sociálnemu konštruktu gravitácie? Disponujeme spoločenskou silou zmeniť peniaze, ale nie je v našich silách zmeniť gravitáciu. Filozof, ktorý háji myšlienku gravitácie ako sociálneho konštruktu stále opúšťa prednáškovú miestnosť dverami, skôr než oknom, pretože vie, že ignorovať niektoré sociálne konštrukty je na jeho vlastné riziko.

Sociálny konštruktivista očividne chce, aby rasa skôr pripomínala peniaze než gravitáciu. Avšak pokiaľ je všetko sociálnym konštruktom, potom potrebuje ponúknuť dodatočný argument, aby dokázal, že rasové nerovnosti môžu byť zrušené spoločenským príkazom.

2. Zmena rasových klasifikácií

Jedným z najbežnejších argumentov v prospech sociálnej konštrukcie rasy sú nasledujúce riadky:
(1) Ak by boli rasové odlišnosti skutočné, potom by sa schémy rasovej klasifikácie nemenili v závislosti od času a miesta. [2] Schémy rasovej klasifikácie sa v závislosti od času a miesta líšia. Napríklad ten istý miešanec môže byť na rôznych miestach a v rôznych obdobiach považovaný za čierneho alebo bieleho. [4] Z toho dôvodu nie sú rasové odlišnosti reálne. A keďže rasové odlišnosti môžu byť buď reálne, alebo sociálnym konštruktom, potom musia byť sociálnym konštruktom.

Prvá premisa je jednoducho falošná, pretože opomína rozdiel medzi realitou a názorom. Rasové odlišnosti môžu byť dokonale reálne, ale ľudské názory na rasovú odlišnosť sa môžu značne líšiť. Vzhľadom k tomu, že ľudské bytosti sú omylné tvory, môžeme sa stretnúť z množstvom názorov na jednu alebo tú istú skutočnosť. Ale to neznamená, že fakty sú menej objektívne. Iba to dokazuje, že ľudia často zlyhávajú v tom byť rovnako objektívni ako fakty.

Často citovaný príklad rozdielnych štandardov pre černošstvo nič o rasovej realite nedokazuje. Za prvé, samotná myšlienka kategorizovať rasovo zmiešaných jedincov ako čiernych alebo bielych je jednoducho problematická, pretože sú zmiešaní. Vzhľadom k tomu, že nie sú ani čierni, ani bieli, nás potom nemôže prekvapovať, že ľudia robia rôzne rozhodnutia, keď ich majú klasifikovať. Môže ísť o svojvoľnú spoločenskú konvenciu povedať, že Barack Obama je černoch. Ale objektívnym faktom prírody je, že má bielu matku a čierneho otca, a preto je z polovice biely a z polovice čierny.

3. Rez kontinuom

Ďalší bežný argument za sociálnu konštrukciu rasy, ako i poznania vo všeobecnosti, stojí na rozdiele medzi odlišnosťami v miere a odlišnosťami druhu a je nasledujúci. (1) Ak sú rasové odlišnosti odlišnosťami druhu, potom by tu nemalo byť kontinuum prechodných typov. (2) Existuje tu kontinuum prechodných typov medzi rasami. Preto existuje iba jedna ľudská rasa a rozdiely medzi rasami nie sú založené prírodou, ale sú vykonštruované ľudskými bytosťami. Rozdeľujeme kontinuum. Príroda nás neoddelila do odlišných druhov. [5]

Tento argument má dva hlavné problémy

Prvý predpoklad mi pripadá ako veľmi pochybný: Existencia kontinuity v prírode ešte neznamená, že tu nie sú reálne rozdiely medzi časťami daného spektra. V prípade farieb môže červená prechádzať do oranžovej a odlišné kultúry možno majú odlišné slová pre farby a vytvárajú jemnejšie alebo hrubšie rozdiely medzi nimi. Ale znamená to, že neexistujú reálne, pozorovateľné rozdiely napr. medzi červenou a modrou?light-color-spectrum

Evolučná teória predpokladá spoločný pôvod a evolučnú kontinuitu všetkého života na zemi. Znamená to snáď, že kvôli tejto kontinuite tu nie sú reálne odlišnosti medzi cicavcami a vtákmi alebo vtákmi a plazmi či hlístami a ľudskými bytosťami? Je odlišnosť medzi dinosaurami a ľuďmi iba “sociálny konštrukt”? Znamená to, že dinosaury neexistovali predtým, než ich ľudské bytosti “sociálne vykonštruovali”?

Ak je rasa sociálny konštrukt, nie je potom i ľudská rasa ako celok iba “sociálny konštrukt”? Čo je potom spoločnosť? Čím konkrétne bola spoločnosť vytvorená pred sociálnou konštrukciou ľudskej rasy? Pokiaľ je spoločnosť sociálny konštrukt, nedostávame sa potom do nekonečného regresu (spoločnosť je sociálny konštrukt sociálneho konštruktu sociálneho konštruktu…)? Alebo žeby spoločnosť nebola sociálny konštrukt? Je iba faktom prírody? Je tu vôbec? Potom prečo nemôžu byť ostatné veci faktami prírody, podobne ako ľudské bytosti a dinosaury?

Druhá premisa je tiež problematická. Antropológovia tvrdia, že všetky ľudské rasy pochádzajú zo spoločného predka. Ale v rôznych časových obdobiach sa 5 odlišných ľudských rás – kaukazoidná, mongoloidná, kongoidná,kapoidná a australoidná – rozvetvili a odlíšili nielen od svojho spoločného predka, ale i navzájom. Po vývoji v izolácii behom určitého časového obdobia, kedy získali svoje špecifické znaky, tieto rasy prišli do kontaktu a vytvorili rasovo zmiešané populácie.[6] Ale existencia rasovo zmiešaných jednotlivcov nezničí reálny rozdiel medzi rasami, podobne ako existencia zelenej farby nevyvracia existenciu modrej a žltej. [7]

4. Mlčanie vedy

Ďalším bežným tvrdením sociálnych konštruktivistov je tvrdenie, že veda neposkytuje dostatočnú podporu pre myšlienku reálnych rasových rozdielov, a preto je sociálny konštruktivizmus pravdivý. Tento argument znie nasledovne. (1) Ak sú tu reálne rasové odlišnosti, potom ich veda vysvetlí. [2] Veda nevysvetlila rasové odlišnosti. Z toho dôvodu tu nie sú žiadne reálne rasové odlišnosti. Keďže rasové odlišnosti sú buď reálne, alebo vykonštruované, rasa musí byť sociálny konštrukt.

Tento argument má 4 vážne problémy.

Za prvé, rasový realizmus je založený na pozorovaní rasových odlišností, nie na vedeckých teóriách rasy. Ľudské bytosti vnímali rasové odlišnosti dávno pred vznikom vedy a vnímame ich stále, dokonca i tí z nás, ktorí nemajú žiadnu skúsenosť s rasovou vedou (ako je tomu v prípade väčšiny sociálnych konštruktivistov). Preto je prvá premisa jednoducho falošná: realita rasy nezávisí na úspechu alebo neúspechu vedeckých teórií o rase. Teórie môžu napredovať a upadať, ale pozorovateľné rozdiely zostávajú.

A pokiaľ ide o druhú premisu: vedci majú iný názor. [8] Môžeme určiť rasu jednotlivca z morfologickej alebo genetickej analýzy jednej kosti alebo prameňa vlasov.

Samozrejme, že sociálnym konštruktivistom nie je úplne jasné, čo presne predstavuje zlyhanie vedy v prípade vysvetlenia rasy, ale vo všeobecnosti naznačujú, že vede sa buď (1) nepodarilo prísť s jediným rozlišovacím znakom, ktorý by sa týkal všetkých príslušníkov danej rasy a nevzťahoval sa už na ostatné,[9], alebo [2] že žiadna takáto teória nezískala univerzálnu akceptáciu.

Avšak požiadavka jediného základného rozlišovacieho znaku pre každú rasu je svojvoľná. Príroda nemusí byť v súlade s našimi požiadavkami. A skutočnosť, že teória nezískala univerzálnu akceptáciu nemá čo robiť s jej pravdivosťou vzhľadom na variabilitu a omylnosť ľudských názorov. Úprimne povedané, verím, že väčšina sociálnych konštruktivistov je intelektuálne nečestná. Z toho dôvodu žiadna teória objektívnych rasových odlišností nikdy nezíska univerzálny súhlas – nezávisle od toho, ako dobre môže byť podložená.

Ďalší problém s týmto argumentom je, že prehliada skutočnosť, že veda je proces, ktorý sa vyvíja v priebehu času. Čiže i v prípade, ak by druhá premisa bola pravdivá, tak tento záver z nej nevyplýva, pretože veda možno ešte neprišla so správnym vysvetlením. Ešte počkajme.

Konečným problémom s týmto argumentom je predpoklad, že voči absencii vedeckého vysvetlenia rasy je jedinou alternatívou sociálny konštruktivizmus. V skutočnosti je tu východiskovou pozíciou práve rasový realizmus založený na empirickom pozorovaní, ktorý nie je vôbec závislý na vedeckom vysvetlení.

Sociálny konštruktivizmus ako sociálny konštrukt

Sociálni konštruktivisti zvyčajne neobmedzujú svoje tézy iba na rasu. Mnohí z nich tvrdia, že všetko poznanie je sociálnym konštruktom, alebo dokonca, že i samotná realita je iba sociálny konštrukt. V takom prípade je správne sa spýtať: Je sociálny konštruktivizmus sám o sebe sociálnym konštruktom? Ak je sociálny konštruktivizmus sociálnym konštruktom, vyplývajú nám z toho 3 dôležité dôsledky:

1.Podobne ako všetky ostatné spoločenské konštrukty, i sociálny konštruktivizmus je produktom unikátneho súboru historicky podmienených okolností.

2. Vzhľadom k tomu, že každá spoločnosť je rozdelená medzi vládnucich a ovládaných, každý sociálny konštrukt bude poznačený agendou tých, ktorí majú moc.

3. Ak je sociálny konštruktivizmus sociálnym konštruktom – a nie prírodným faktom – potom nie je jeho akceptácia alebo odmietnutie založené na rozume a prírode, ale na spoločenských stimuloch: morálnom a politickom záväzku pravých veriacich a vymývaní mozgu, chamtivosti a strachu u ostatných.

Sociálny konštruktivizmus má dlhý filozofický rodokmeň a v súčasnosti funguje ako metafyzický postulát projektov rovnostárskeho sociálneho inžinierstva zameraných na vyrovnanie rás prostredníctvom prevratu v európsky definovaných a dominantných spoločnostiach. Samozrejme, že táto revolúcia nemôže vyprodukovať rasovú rovnosť, ale môže vytvoriť novú rasovú hierarchiu, v ktorej budú Európania v postavení podriadených. Sociálny konštruktivizmus tak slúži záujmom novovznikajúcej spoločenskej elity: aliancii vykorenených plutokratov, nebielych, sexuálnych menšín a ďalších outsiderov, ktorej nadriadeným a vedúcim partnerom je organizovaná židovská komunita. Preto je sociálny konštruktivizmus elementom toho, čo Kevin MacDonald nazýva “kultúra kritiky”: kritiky a zvrhnutia európskej civilizácie intelektuálnymi hnutiami inšpirovanými a ovládanými Židmi, akými sú napr. marxizmus, psychoanalýza, Frankfurtská škola, feminizmus, dekonštrukcionizmus a väčšina foriem postmodernizmu. [10]

Tieto hnutia sa vyznačujú pseudovedou, tmárstvom a hlúpou etno-politickou obhajobou. Svoj vplyv nedosiahli prostredníctvom rozumu a vedy, ale skrz podvracanie vzdelávacích, kultúrných a politických inštitúcií európskych spoločností. Zvečňujú svoj vplyv prostredníctvom indoktrinácie citlivých a potláčaní disentu.

Z toho dôvodu nemôže byť sociálny konštruktivizmus porazený iba kritikou jeho ohromne slabých argumentov, ktoré sú z veľkej časti iba nástrojom nesmelého a cynického podvodu. Ak odrežete jeden argument, našej hydre narastie ďalší.

Namiesto toho musí byť sociálny konštruktivizmus porazený jeho vlastnými podmienkami: zmenou spoločenských podmienok, ktoré umožnili jeho vzostup, zmenou tých, ktorí vládnu tejto spoločnosti, oslabením a umlčaním jeho obhajcov rovnako ako ozbrojujú a umlčiavajú oni svojich kritikov. Stručne povedané, sociálny konštruktivizmus musí byť spoločensky dekonštruovaný a nahradený novou kultúrnou a politickou hegemóniou, ktorá bude v súlade s rozumom, realitou a belošskými záujmami. A toto môžeme uskutočniť s dobrým svedomím, pretože sociálny konštruktivizmus nie je ničím viac, než len falošnou a deštruktívnou ideológiou.

Rasový realizmus je východisková pozícia zdravého rozumu. Navyše je podporený tou najlepšou biologickou vedou. Neexistuje žiadne skutočne dobré zdôvodnenie pre sociálnu konštrukciu rasy. Bolo by pravdivejším povedať, že spoločnosť je rasový konštrukt, to znamená, že spoločnosť je výtvorom ľudských bytostí, ktoré existujú ako súčasť prírody a ktorých biologické znaky sú formované a obmedzované spoločnosťou a kultúrou. Ale len čo bola zavedená spoločnosť, spoločenské konvencie formovali rasu zavedením eugenických a dysgenických rozmnožovacích stimulov alebo jednoduchým vyhladením celých skupín. Príroda predchádza kultúre, ale len čo kultúra začne existovať, vráti jej to naspäť a modifikuje ju. [11] Iba v tomto špecifickom zmysle môžeme povedať, že je rasa (z časti) sociálny “konštrukt”, aj keď by bolo najlepšie zavádzajúci jazyk konštrukcie úplne vynechať.

Poznámky

1. Výbornou učebnicou o rase rozlíšenej z hľadiska pozorovateľných, morfologických znakov, ktorá do dnešných dní zostáva platnou, je kniha od Carletona S. Coona, Súčasné rasy človeka (New York: Random House, 1965). Kniha je obzvlášť cenná pre množstvo jej fotografií ilustrujúcich typické rasové, subrasové a hybridné typy.

2. Pre obsiahlejšiu štúdiu v prospech rasového realizmu a proti spoločenskému konštruktivizmu, pozri Richarda McCullocha: Rasa: Realita a popretie, The Occidental Quarterly, vol. 2, no. 4 (Winter 2002–2003): 5–26, http://toqonline.com/archives/v2n4/TOQv2n4McCulloch.pdf

3. Pozri knihu Strach z poznania: Proti relativizmu a konštruktivizmu od Paula Boghossiana (Oxford: Clarendon, 2007).

4. Ta-Nehisi Coates, “Čo máme na mysli, keď povieme, že rasa je sociálny konštrukt,” The Atlantic, 15.máj, 2013, http://www.theatlantic.com/national/archive/2013/05/what-we-mean-when-we-say-race-is-a-social-construct/275872/

5. Zásadný predpoklad tohto argumentu znie, že k tomu, aby sme pravdivo spoznali objektívnu realitu, musí byť myseľ pasívna a realita sa do nej musí jednoducho vpísať. Čiže v prípade, ak je myseľ nejakým spôsobom aktívna v procese získavania poznania, už dlhšie nepoznáme objektívnu realitu, ale iba ľudské konštrukty. Ayn Randová nám ponúka k tomuto argumentu dôkaz sporom (reductio ad absurdum), hoci ho mylne aplikuje na Kanta: “Kantov argument je v podstate nasledujúci: človek je obmedzený vedomím špecifickej povahy, ktorá vníma špecifické prostriedky, ale už nie ďalšie, a preto jeho vedomie nie je platné, človek je slepý, pretože má oči – hluchý, pretože má uši – oklamaný, pretože má myseľ – a veci, ktoré vníma neexistujú, pretože ich vníma (Ayn Randová, “For the New Intellectual,” v For the New Intellectual: Filozofia Ayn Randovej (New York: Random House, 1961), s. 33.

6. Pre prístupný sumár o rasovej evolúcii, ktorá zostáva dodnes platnou pozri knihu Carletona S. Coona, Pôvod rás (New York: Knopf, 1962). Pozri tiež Coonovu knihu Súčasné rasy človeka.

7. John R. Baker potvrdil túto pointu v jeho knihe Rasa (New York: Oxford University Press, 1974), s. 100.

8. Pre jednoduché a presvedčivé zhrnutie rasovej vedy pozri knihu Rasa, evolúcia a správanie: Historická perspektíva života od J.P. Rushtona (Port Huron, Michigan: Charles Darwin Research Institute, 2000).

9. Pozri knihu Josepha L. Gravesa, Jr, “Biologický prípad proti rase”, American Outlook, Spring 2002, s. 31.

10. Kevin MacDonald, Kultúra kritiky: Evolučná analýza židovského zapojenia do intelektuálnych a politických hnutí v 20.storočí (Westport, Conn.: Praeger, 1998).

11. Pre nedávny a presvedčivý sumár genetickej a kultúrnej ko-evolúcie pozri knihu 10 000 rokov explózie: Ako civilizácia urýchlila ľudskú evolúciu od Gregoryho Cochrana a Henryho Harpendinga (New York: Basic Books, 2009).

Source: http://www.protiprudu.org/preco-rasa-nie-je-socialny-konstrukt/

 

 

If you enjoyed this piece, and wish to encourage more like it, give a tip through Paypal. You can earmark your tip directly to the author or translator, or you can put it in a general fund. (Be sure to specify which in the "Add special instructions to seller" box at Paypal.)
This entry was posted in North American New Right and tagged , , , , , , , , , . Both comments and trackbacks are currently closed.

One Trackback

    Kindle Subscription
  • EXSURGO Apparel

    Our Titles

    Confessions of a Reluctant Hater (2nd ed.)

    The Hypocrisies of Heaven

    Waking Up from the American Dream

    Green Nazis in Space!

    Truth, Justice, and a Nice White Country

    Heidegger in Chicago

    The End of an Era

    Sexual Utopia in Power

    What is a Rune? & Other Essays

    Son of Trevor Lynch's White Nationalist Guide to the Movies

    The Lightning & the Sun

    The Eldritch Evola

    Western Civilization Bites Back

    New Right vs. Old Right

    Lost Violent Souls

    Journey Late at Night: Poems and Translations

    The Non-Hindu Indians & Indian Unity

    Baader Meinhof ceramic pistol, Charles Kraaft 2013

    Jonathan Bowden as Dirty Harry

    The Lost Philosopher, Second Expanded Edition

    Trevor Lynch's A White Nationalist Guide to the Movies

    And Time Rolls On

    The Homo & the Negro

    Artists of the Right

    North American New Right, Vol. 1

    Forever and Ever

    Some Thoughts on Hitler

    Tikkun Olam and Other Poems

    Under the Nihil

    Summoning the Gods

    Hold Back This Day

    The Columbine Pilgrim

    Confessions of a Reluctant Hater

    Taking Our Own Side

    Toward the White Republic

    Distributed Titles

    Tyr, Vol. 4

    Reuben

    The Node

    Axe

    Carl Schmitt Today

    A Sky Without Eagles

    The Way of Men

    Generation Identity

    Nietzsche's Coming God

    The Conservative

    The New Austerities

    Convergence of Catastrophes

    Demon

    Proofs of a Conspiracy

    Fascism viewed from the Right

    Notes on the Third Reich

    Morning Crafts

    New Culture, New Right

    The Fourth Political Theory

    Can Life Prevail?

    The Metaphysics of War

    Fighting for the Essence

    The Arctic Home in the Vedas

    Asatru: A Native European Spirituality

    The Shock of History

    The Prison Notes

    Sex and Deviance

    Standardbearers

    On the Brink of the Abyss

    Beyond Human Rights

    A Handbook of Traditional Living

    Why We Fight

    The Problem of Democracy

    Archeofuturism

    The Path of Cinnabar

    Tyr

    The Lost Philosopher

    Impeachment of Man

    Gold in the Furnace

    Defiance

    The Passing of a Profit & Other Forgotten Stories

    Revolution from Above