- Counter-Currents Publishing - https://www.counter-currents.com -

Kresťanská otázka v bielom nacionalizme

[1]884 words

English original here [2]

V súčasnom bielom nacionalizme sa možno stretnúť s výraznými antikresťanskými tendenciami, pričom často počuť argument, že kresťanstvo je jedným z primárnych dôvodov úpadku bielej rasy. Je tomu tak z dvoch dôvodov:

Za prvé, dáva Židom privilegované miesto v posvätnej histórii ľudstva, rolu, ktorá im dopomohla k získaniu dnešného obrovského vplyvu.

Za druhé, kresťanská morálka zahŕňajúca učenie o vrodenej kolektívnej vine, zázračnom vykúpení, univerzalizme, altruizme, pokore, poddajnosti, nastavení druhého líca a pod., je primárnou príčinou v súčasnosti prebiehajúcej samovraždy bielej rasy a hlavnou prekážkou toho, aby sa veci mohli pohnúť k lepšiemu. Tieto hodnoty nie sú svojím pôvodom menej kresťanské len z toho dôvodu, že sekulárni liberáli a socialisti vymazali ich nadprirodzený zmysel. Zvyčajne sa potom dospeje k záveru, že biela rasa neprežije, dokiaľ sa úplne nevzdá kresťanstva.

Myslím si, že tento argument je pravdivý len z polovice. Verím, že kresťanstvo je jedným z hlavným dôvodov úpadku bielej rasy práve pre vyššie spomenuté dôvody, avšak nemyslím si, že odmietnutie kresťanstva je nevyhnutnou podmienkou pre našu rasovú obrodu. Ja nie som kresťan, avšak skutočnosť, že ním nie som, môže dodať kredibilitu môjmu argumentu, že hnutie bieleho nacionalizmu nepotrebuje a v skutočnosti by ani nemalo byť antikresťanské.

Za prvé, hoci diskusia medzi intelektuálmi je definitívnou súčasťou bieleho nacionalizmu (možno až príliš častou), nesmieme nikdy stratiť naše ponímanie belošského nacionalizmu ako politického hnutia, nie intelektuálneho. Intelektuálne hnutia vyžadujú zhodu na základných princípoch, rovnako ako i na konečných cieľoch. Politické hnutia vyžadujú zhodu iba na dosiahnutí praktických cieľov.

Našim cieľom je (separatistický, homogénny) belošský štát v Severnej Amerike. Tento politický cieľ je zdieľaný kresťanmi i nekresťanmi. Aby sme však mohli dosiahnuť náš cieľ, musíme pracovať s našimi spojencami, a nie proti nim. Možno si želáme, aby s nami súhlasili i v ďalších bodoch okrem tohto cieľa, ale nie je to nevyhnutné. Zdôrazňovanie odlišností v názoroch býva často kontraproduktívne. Keď je niekto na barikádach, tak sa predsa neobráti proti jednému zo svojich spojencov a nezačne hľadať na ňom chyby.

Avšak nezdôrazňovanie rozdielnych názorov nie je to isté ako ich skrývanie. Vyspelé a zdravé nacionalistické hnutie by malo kultivovať kultúru otvorenosti a úprimnosti. Potrebujeme byť schopní vyjadriť naše odlišnosti slušným spôsobom, rovnako ako ich odložiť nabok v záujme spoločného dobra.

Za druhé, kresťanstvo môže byť nevyhnutnou podmienkou bielej rasovej samovraždy, avšak v skutočnosti nie je jeho hnacou silou. Kresťanstvo totiž v západných spoločnostiach alebo individuálnych životoch kresťanov prestalo byť vládnucou silou. Cirkvi však podporujú samovraždu bielych a kresťanský sionizmus, pretože si želajú byť súčasťou reálnej intelektuálnej a politickej mocenskej štruktúry a dnes je táto mocenská štruktúra úplne ovládaná a definovaná Židmi a ich záujmami.

Nejde o nový fenomén. V období absolutistických monarchií cirkev kázala o božskom práve kráľov. V časoch otroctva zase kázala otrokom, aby poslúchali svojich pánov. No a keď ešte fungoval patriarchát, učila manželky, aby poslúchali svojich manželov.

Je lákavé odsúdiť túto tendenciu (zo strany cirkvi) ako číry akt politického oportunizmu, ale to by bol omyl. Cirkev vždy ohla chrbát vládnucej politickej alebo intelektuálnej ortodoxii. Veď v jej kráľovstvo predsa nie je z tohto sveta. Napriek niektorým odchýlkam, akou bolo napr. Social Gospel Movement [3], sa cirkev vždy viac zaujímala o záchranu individuálnych duší, než o sociálnu spravodlivosť. Duchovenstvo považovalo podlizovanie sa sekulárnym silám za malú cenu, ktorú muselo zaplatiť za to, aby naďalej ostalo v biznise zameranom na záchranu ľudských duší.

Pre biely nacionalizmus to znamená, že cirkev nám bude odporovať v menšej miere v porovnaní s takými skupinami, ktorých ciele sú čisto sekulárne, ako napr. židovské organizácie, nebelošské etnické organizácie a sekulárna ľavica. Pokiaľ sa nám podarí získať moc, tak kňazi sami začnú vyhľadávať v Biblii verše, ktoré budú oprávňovať nový režim. Nie je tu dôvod, prečo by sa nacionalistický režim nemohol stať novým cisárom, ktorému kresťania poskytnú svoju sekulárnu lojalitu, zatiaľ čo si ponechajú náboženskú lojalitu pre svojho boha.

Za tretie, základným princípom politického boja je to, že by mal vždy pracovať na zachovaní jednoty v rámci jednej pozície, zatiaľ čo zaseje rozkol u nepriateľa. Kresťanský vzdor voči bielemu nacionalizmu bude slabší, ak budú cirkvi rozdelené – a budú rozdelené, ak budeme mať kresťanov v našich pozíciách, obzvlášť takých, ktorí majú osobné prepojenie na cirkevných lídrov. Odpor (zo strany kresťanstva) však bude silnejší, ak biely nacionalizmus prestane byť výlučne politickým hnutím a prevezme na seba aspekt antikresťanských krížových výprav.

Keď sa raz režim bieleho nacionalizmu vynorí z tmy, tak kresťania, ktorí sú zároveň bielymi nacionalistami môžu využiť svoje prepojenie s cirkvami k tomu, aby ich priviedli k lepšej zhode s novým poriadkom.

Prítomnosť kresťanov v hnutiach bieleho nacionalizmu pomôže rozdeliť cirkvi a oslabiť ich odpor, ich prítomnosť však nerozdelí alebo neoslabí biely nacionalizmus, pokiaľ i naďalej ostane čisto politickým hnutím, ktoré zjednocuje cieľ vytvorenia belošského štátu.

Dnes je biely nacionalizmus hnutím politickej pravice. Jedného dňa sa však môže stať bežným cítením bielych ľudí naprieč politickým spektrom. Podľa môjho názoru by išlo o pozitívny vývoj, pretože pokiaľ ide o náboženstvo a politiku, som liberál. Verím v oddelenosť náboženstva a politiky a v zakladaní politických rozhodnutí na sekulárnych dôvodoch.

Som presvedčený, že priaznivé oddelenie cirkvi od štátu v belošskom štáte môže byť vynútené politickou realitou. Biele nacionalistické hnutie musí spojiť bielych so širokým spektrom náboženských presvedčení, aby bojovali za vlasť. To znamená, že už dnes musíme pracovať na budovaní náboženského pluralizmu a tolerancie v našom hnutí, aby mohli byť zabudované do našej vlasti zajtra.

Source: http://www.protiprudu.org/krestanska-otazka-v-bielom-nacionalizme/ [4]